Informácie

CK Wanderer * Tel.: 0905 947 833 ˙ 0903 956 414 * E-Mail: info@wanderer.sk

Koh Chang

KOH CHANG A JEHO PRAVÁ TVÁR

Thajsko si v zahraničí vybudovalo reputáciu turistického raja. Najnavštevovanejšie sú už tradične tamojšie ostrovy, medzi ktoré patrí aj Koh Chang. Napriek tomu, že cestovný ruch zamestnáva väčšinu jeho obyvateľov, nie všetci majú to šťastie pracovať v tomto priemysle. Najmä tí v odľahlých osadách sa musia poriadne obracať, aby vôbec prežili. Pomocnú ruku im našťastie podala príroda. V priebehu niekoľkých generácií vznikli na ostrove rôzne remeslá, na ktoré pri potulkách po Koh Changu narazíväčšina návštevníkov.

Aj kokosy môžu zabíjať

Exotická flóra v Národnom parku Koh Chang pomohla prežiť už mnohým obyvateľom ostrova. Patrí k nim aj strýko Samut , ktorý sa už desiatky rokov venuje šúpaniu kokosových orechov. Pri práci sme ho pristihli v jeho obľúbenom čase, teda skoro ráno. Do pol pása nahého ho spoza kôp orechov takmer ani nebolo vidno. „Celý život robím túto prácu a som spokojný. Za dva mesiace zarobím dosť na celý rok“, priznal po chvíli. Tomuto vitálnemu pánovi by sotva niekto hádal už 72 rokov. Telo atléta, šľachovité ruky, žiadny sivý vlas. Vo forme ho udržiava najmä pohyb, zdravá strava a životný optimizmus. Takých oko on nájdete na ostrove viacero a všetci sa zhodujú v jednom. Šúpanie kokosových orechov je nebezpečná práca. Stačí malé zaváhanie a nešťastie je na svete. Bodaj by aj nie. Hlavným pracovným nástrojom je ostrá železná kopija, trčiaca zo zeme. Pri pohľade na jej ostrie sa ani nemožno čudovať. Strýko Samut nám preto prezradil recept ako si neublížiť. „Nemôžete sa nakláňať telom, lebo sa nabodnete na kôl. Stačí len mierne zatlačiť a šupu vykrútiť. Robím to odmalička a dosiaľ sa mi našťastie nič nestalo. Za dva mesiace musím olúpať okolo 4 tisíc týchto orechov“. Pri pohľade do jeho záhrady by som tipoval, že strýko nebol ešte ani v polovici.

Guma živí generácie

Zbohatnúť sa však na kokosových orechoch nedá. Veď celé predáva Samut za necelú korunu a ošúpané za štyri. Podobne sú na tom aj výrobcovia gumy, ktorých mini-farmu sme objavili ukrytú v lese. Drevená chatrč, v ktorej žijú tri generácie ostrovanov, poskytuje dosť priestoru pre všetkých. Lenže o príjmy sa starajú už len manželia Cho a Suthep. „Pracujeme tu spolu s manželom už 5 rokov. Nejako sa musíme uživiť, pretože máme malé deti“, prezradila hanblivá pani domácnosti. Čím je lepšia sezóna, tým väčšie sú zisky. Základom úspechu je vlaha a stromy, takzvané gumovníky, ktoré pestujú na piatich hektároch. Každé ráno ich narežú, aby zistili, či sa vôbec oplatí začať robiť. Ak je mlieka dosť, pozbierajú ho do hrnčekov a vylejú do nádob, kde dve hodiny hustne. Tuhú masu potom vyklopia na stôl a železnou tyčou, vyvaľkajú na tenký plát. Následne sa k slovu dostáva ťažká technika. Lepšie prirovnanie mi pri pohľade na starodávne stroje nenapadlo. Svoj účel však plnia na jednotku a dokážu napraviť aj roztrhnutie plátu.

Remeslo má zlaté dno

Výroba gumy sa po prepasírovaní pomedzi dva krútiace sa valce v žiadnom prípade nekončí. Každý plát musí byť rovnako veľký i hrubý. Ak to tak nie je, ešte raz s ním treba do stroja. Hotové gumy schnú na pripravených koloch približne dva týždne. Potom ich prinesú do domu a pripravia na predaj. Fabriky ich kupujú po 50 korún za kilo. Je to dobrá cena – ešte pred piatimi rokmi bola o polovicu nižšia. O niekoľko týždňov je guma dokonale vyschnutá a pripravená na predaj. Platí, že svetlejšia je kvalitnejšia a má vyššiu cenu. Farmári sa preto snažia, aby bolo takých čo najviac. „Ak sa pozriete na svoje topánky alebo na zariadenie u vás doma, uvidíte množstvo gumených vecí. Možno tomu neuveríte, ale všetky sa vyrábajú z takejto gumy“, vysvetľuje sprievodca Paiboon. V období sucha vyrobia za deň sotva 30 gumených plátov, keď prší, tak aj dvojnásobne viac. Každý váži približne dve kilá. Keby pršalo celý rok, z týchto farmárov by boli na miestne pomery boháči. Domáca pani, Malaa, však upozorňuje. „Prácu máme len 3 mesiace v roku, keď je dosť vlahy. Keď neprší, stromy sú suché a nezarobíme takmer nič“. Koh Chang patrí medzi oblasti s najväčším úhrnom zrážok v krajine. Aj vďaka tomu sa nikto nesťažuje. Pri troche skromnosti bez problémov vyžijú a sem tam aj niečo ušetria na horšie časy. A to sa v Thajsku rozhodne nepodarí každému.

Autor: Michal Rybanský

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>