Informácie

CK Wanderer * Tel.: 0905 947 833 ˙ 0903 956 414 * E-Mail: info@wanderer.sk

20151123_135142

Krajšia tvár arabského sveta

Nebojíš sa? S touto otázkou som sa pred cestou do Ománu stretával pomerne často. Niet divu, informácie  médií o arabskom svete a radikáloch, ktorí z neho prúdia do celého sveta, nepridávajú poznávaniachtivým turistom veľa dôvodov na pokoj na duši. Teroristické útoky, spáchané vraj v mene ochrany náboženských hodnôt, narobili na cestovnom ruchu nemálo škôd a množstvo ľudí prinútili zmeniť životné priority. Krajiny arabského sveta začali hádzať do jedného vreca, jednoducho sa pre nich stali liahňou teroristov, ktorých rozmýšľanie opantali radikálne pasáže z Koránu a snaha vytrestať každého, kto sa nestotožňuje s ich názorom. Tento pohľad je však príliš krátkozraký, najmӓ ak hovoríme o takých krajinách, akými sú Spojené arabské emiráty, Katar, Bahrajn alebo už spomínaný Omán.

20151123_134517

Krajina, ktorá je rozlohou približne šesťkrát vӓčšia ako Slovensko, je krásny príklad toho, čo dokáže urobiť vzdelanie a finančné možnosti s národom, ktorý sa ešte pred 45 rokmi mohol popýšiť len tromi základnými školami v celom štáte. Pre istotu to zopakujem: tie školy boli skutočne len tri!!! Lenže, v tom čase mladý sultán Qaboos, ktorý Ománu vládne dodnes, pochopil, ako krajinu postaviť na nohy a dať jej ľuďom dôstojnú budúcnosť. Nie nadarmo strávil roky štúdiami v Británii a cestovaním po svete. Za peniaze z ropy sa začali stavať školy, cesty, fabriky a štátne inštitúcie zasa ponúkli ľuďom prácu. Z púšte a hôr sa Ománci postupne sťahovali do dedín a miest, kde mali viac možností na slušný život. Sultán túto politiku neopustil dodnes, každému sa snaží nájsť uplatnenie a vďaka sociálnym dávkam nikoho nenecháva v situácii, ktorá nedocenených vedie k zúfalým činom. Niet divu, že za tieto skutky ho každý v krajine zbožňuje. Ani vzdelanie a pracovné príležitosti by však boli málo platné bez bezpečnosti. Pravidelné kontroly na cestách, vojenské patroly na pobreží, prísne strážené hranice a starostlivo udeľované pracovné víza pre cudzincov nedovoľujú vznik podobného migračného chaosu, akému v súčasnosti čelí starý kontinent. Pracovné víza sa udeľujú na dva roky, po ktorých uplynutí ich úrady nemusia predĺžiť a získať občianstvo je takmer nemožné. Každý je prísne monitorovaný a v prípade najmenšieho prehrešku deportovaný z krajiny preč.

Omán bol dlhé roky pod britskou správou a je to na ňom vidno. Jeho obyvatelia si zvykli dodržiavať pravidlá a je im cudzie pomyslieť na také prízemnosti, ako napríklad okrádať druhých, prípadne páchať násilie na turistoch. Práve naopak, sú to nesmierne milí a pohostinní ľudia, ktorí neváhajú dvihnúť zadok, ukázať vám smer, poradiť, pomôcť, ponúknuť kávou s datľami, prípadne sadnúť do auta a nezištne vás odviezť kam treba. Prichytávam sa preto pravidelne pri myšlienke, ako by sa v podobných situáciách zachovala drvivá väčšina z nás, Slovákov. Ulice miest sú bezpečné, ako možno nikde na svete a pri sledovaní svetových správ domáci len neveriacky krútia hlavou. Nevedia pochopiť, ako je možné, že niekto je schopný zabiť nevinných ľudí a pritom sa skrývať za náboženské ciele. Nie, Omán týmto smerom nechce ísť a samotný sultán Qaboos s miestnymi imámami ich učí, že islam nie je o násilí. Naopak, kto číta Korán správne, dozvie sa, že jeho hlavný odkaz je pomáhať a konať dobré skutky. Bodaj by si podobný pohľad osvojili všetci stúpenci nielen tohto vierovyznania.

 

Je až neuveriteľné, aké škody na vzťahoch medzi mierumilovnými ľuďmi, národmi a náboženstvami dokáže narobiť niekoľko zúfalých jedincov, ktorí si liečia svoje frustrácie na nevinných. Bola by škoda kvôli nim zanevrieť na celý arabský svet a nechať si utiecť príležitosť spoznať jeho perlu, Omán. Má totiž všetko, o čom sníva každý cestovateľ hladný po zážitkoch – prekrásne pláže, vysoké hory, nádhernú púšť s pieskovými dunami, zelené oázy s riekami, tisícky úžasných mešít a najmӓ priateľských ľudí, ktorí dajú každému návštevníkovi pocítiť, že v ich krajine sú skutočne vítaní.

Ale aby som sa vrátil k otázke z úvodu. Nie, nebojím sa. Paradoxne, práve v tejto krajine som sa prvý krát na mojich zahraničných potulkách cítil bezpečnejšie, ako doma. Ďakujem Bohu za tento zážitok, šukran Oman!